Životopis Dr.Gustáva Husáka
V 20. rokoch bol študentom bratislavského gymnázia na Grösslingovej ulici. V roku 1929 ako šestnásťročný vstúpil do Komunistického zväzu mládeže a v roku 1933 ako študent bratislavskej Právnickej fakulty UK do Komunistickej strany Československa. V roku 1937 ukončil štúdium. (http://int-app2.rec.uniba.sk/AbsolventiWeb/index.do) . V roku 1938 získal titul doktor práv a oženil s herečkou a režisérkou Magdou Husákovou-Lokvencovou (http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=735 www.osobnosti.sk - Gustáv Husák). Mali spolu synov Vladimíra (nar. 23. októbra 1944 v Moskve) a Jána (nar. 1946). Po návrate Husáka z väzenia v roku 1960, keď pracoval najprv ako stavebný robotník, neskôr ako úradník, sa s ním Magda rozviedla (asi pred rokom 1963) a stretávala sa s Ctiborom Filčíkom (nar. 1920), ktorého na Novej Scéne aj režírovala. Po tom čo v roku 1966 zomrela sa po Husákovom boku najprv občas a potom častejšie od roku 1968 (http://zpravy.idnes.cz/viera-husakova-se-na-prazsky-hrad-provdala-fjt-/domaci.aspx?c=A080204_095401_domaci_adb Viera Husáková se na Pražský hrad provdala) začala objavovať o desať rokov od neho mladšia redaktorka a prekladateľka [[Viera Husáková|Viera Millerová, rodená Čáslavská]], ktorá sa v roku 1967 rozviedla s predchádzajúcim manželom právnikom Jozefom Millerom. Ich svadba v roku 1973 (Osamělý vlk z hradu, časopis Týden 45/2011 str.32) prebehla nenápadne a bez publicity - okrem ženícha a nevesty sa jej zúčastnili len dvaja svedkovia - zamestnanci Úradu predsedníctva vlády. Druhá manželka zomrela 20. októbra 1977 po havárii vrtuľníka na Bratislavskom letisku. Vrtuľník ju prevážal po zranení, ktoré utrpela v Bardejovských kúpeľoch, do nemocnice v Bratislave. Ako vyplýva z rozhovoru syna Vladimíra (http://www.sme.sk/c/2325941/dve-manzelky-gustava-husaka.html Dve manželky Gustáva Husáka). Husák sa aj po odchode z politiky "zaujímal o dianie v spoločnosti, pravidelne sledoval tlač, televíziu, rozhlas. Musím však povedať, že jeho zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval. Pre mňa bolo zarážajúce, že takú významnú osobnosť, keď bol už voľný a ničím neviazaný, nenavštívil žiaden historik. Historici sa mohli pritom veľa dozvedieť. Preto som sa rozhodol osloviť Viliama Plevzu, ktorý pripravil knihu aj na základe rozhovorov s otcom." Ani po politických zmenách nezapochyboval o ideológii komunizmu: "Z vlastnej osobnej a historickej skúsenosti bol presvedčený o správnosti socialistického modelu spoločnosti."
Husák bol funkcionár Zväzu slovenského študentstva. Príslušník skupiny DAV. Člen 5.ilegálneho vedenia KSS, spolutvorca Vianočnej dohody. Počas druhej svetovej vojny bol odporcom prvej Slovenskej republiky - bol členom hnutia odporu a aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Bol podpredsedom povstaleckej |Slovenskej národnej rady, a povereníkom pre veci vnútorné. Na zjednocovacom zjazde KSS a sociálnej demokracie v Banskej Bystrici zvolený za podpredsedu KSS 17. septembra 1944. Iniciátor vydávania povstaleckej Pravdy 9. septembra -25. októbra1944 v Banskej Bystrici. Z tejto doby je zachovaný aj Husákov list, v ktorom odporúča, aby sa Slovensko stalo súčasťou Sovietskeho zväzu.{{chýba zdroj}} Neskôr zastával stanovisko, že Slovensko je nedeliteľnou súčasťou Česko-Slovenska a v tomto zväzku má mať značnú |autonómiu.
Po oslobodení účastník rokovaní o obnove ČSR v Moskve, pripravoval komunistický prevrat na Slovensku. Po druhej svetovej vojne v prvých parlamentných voľbách v máji v roku 1946 víťazí na Slovensku Demokratická strana na rozdiel od Česka, kde víťazia komunisti. Aj napriek tomu (po podpise tzv. tretej pražskej dohody) všetky rozhodnutia Slovenskej národnej rady podliehajú schváleniu česko-slovenskej vlády. Husák sa stal predsedom Zboru povereníkov.
Na jeseň v roku [[1947]] Gustáv Husák vyhnal z pozície svojej funkcie nátlakovými akciami nekomunistických povereníkov z ich úradov, viedol tak potom slovenský [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] (políciu), ako aj [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] (tajnú políciu).
Po komunistickom prevrate v roku [[Február 1948|1948]] bol spočiatku politicky úspešný, ale v roku [[1950]] bol s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Laco Novomeský|Lacom Novomeským]] a mnohými ďalšími obvinený z „buržoázneho nacionalizmu“. Vo februári v roku [[1951]] bol zatknutý a v apríli [[1954]] ho vo vykonštruovanom procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami odsúdili na doživotie. Bol jedným z mála, ktorí pri procese nepriznali žiadnu vinu.
V roku [[1960]] po rozsiahlej [[Amnestia|amnestii]] prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] bol Husák prepustený a v roku [[1963]], na základe výsledkov činnosti [[barnabitská komisia|barnabitskej komisie]] v plnom rozsahu rehabilitovaný. V priebehu 60. rokov bol jednou z hlavných osobností reformného prúdu v [[Komunistická strana Československa|KSČ]], v období [[Pražská jar|Pražskej jari]] vystupoval ako verný stúpenec [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]]. V apríli v roku [[1968]] sa stal podpredsedom česko-slovenskej vlády, v ktorej bol jedným z popredných iniciátorov ústavného zákona o federatívnom usporiadaní republiky. Pred okupáciou bol oveľa radikálnejší než umiernený Dubček. Ešte v utorok [[20. august]]a [[1968]] v Žiari nad Hronom vystúpil s najradikálnejším proreformným prejavom, v ktorom obvinil Biľakovo vedenie KSS zo sabotáže Dubčekovej politiky na Slovensku a seba prezentoval ako muža, ktorý, ak bude zvolený za prvého tajomníka ÚV KSS, stane sa dôsledným realizátorom reforiem na Slovensku a pevnou oporou Dubčekovho vedenia v Prahe.
Kým predsedníctvo ÚV KSČ v Prahe po vstupe spojeneckých armád vstup odsúdilo, predsedníctvo ÚV KSS v Bratislave, ktoré za neprítomného Biľaka a z jeho poverenia riadil Hruškovič, ktorý oznámil vstup armád a predložil text pozývacieho listu tvrdiac „V Prahe bol schválený všetkými vrátane Dubčeka a že proti boli iba Smrkovský a Kriegel“. Potom sa šesť z desiatich prítomných členov predsedníctva vyslovilo za schválenie pozývacieho listu (proti boli [[Michal Falťan|Falťan]], Daubner, Turček a Ťažký). Keď diaľkopisom prišlo skutočné stanovisko predsedníctva ÚV KSČ, Viktor Pavlenda a Jozef Zrak sa spamätali a zatelefonovali Gustávovi Husákovi, ktorý sa práve vrátil zo Žiaru nad Hronom. Husák na zasadanie prišiel a veľmi ostro odsúdil schválený text: ''Čo ste to porobili súdruhovi Dubčekovi, tak ho zradiť a vraziť mu nôž do chrbta. To sa musí okamžite zmeniť, odvolať a prijať nový dokument na podporu stanoviska prijatého pražským predsedníctvom…''
Na [[Moskva|moskovských]] rokovaniach v auguste roku [[1968]] Husák „zmenil kurz“ a stal sa [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežnevovým]] spojencom. V roku [[1969]] sa dostáva na čelo [[Komunistická strana Československa|KSČ]] - do mája roku [[1971]] bol jej prvým tajomníkom, potom až do roku [[1987]] jej generálnym tajomníkom. V roku [[1975]], po abdikácii prezidenta [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]], sa na nasledujúcich štrnásť rokov stal prezidentom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. 9. januára 1983 bol vyznamenaný najvyšším sovietskym vyznamenaním [[Hrdina Sovietskeho zväzu|Hrdina ZSSR]].
V novembrových dňoch bol jedným z komunistických politikov, ktorí odmietli situáciu riešiť násilím. Po novembrových udalostiach v roku [[1989]] Gustáv Husák vymenoval [[10. december|10. decembra]] [[1989]] [[Marián Čalfa|Čalfovu]] "vládu národného porozumenia" a vzápätí abdikoval z funkcie prezidenta republiky.
Literárne činný, autor memoárovej knihy o SNP, politických úvah, statí a prejavov.
Zomrel [[18. november|18. novembra]] [[1991]] v Bratislave.
