STANOVY KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA

(Upravené  VII. zjazdom KSS 5. februára 2011)

            Komunistická strana Slovenska / ďalej KSS / je politickou stranou pôsobiacou na území Slovenskej republiky v súlade so Zákonom o politických stranách a politických hnutiach č. 85/2005 Z.z. Na svoje označenie používa skratku KSS. Sídlom jej ústredných orgánov je Bratislava.

            KSS vychádza z marxisticko-leninského učenia a praxe výstavby socializmu, nadväzuje na pozitívne výsledky KSČ a KSS na Slovensku, na pokrokové tradície národného demokratického robotníckeho a protifašistického hnutia nášho ľudu. Je stranou vlasteneckou a internacionálnou.

            Programovým cieľom KSS je   socializmus – spoločnosť  demokratická, politicky a hospodársky pluralitná, spoločnosť slobodných, rovnoprávnych občanov, samosprávna, prosperujúca a sociálne spravodlivá, umožňujúca všetkým pracovať, využívať najnovšie poznatky vedecko-technického rozvoja, poskytujúca každému možnosť aktívne sa zúčastňovať na vytváraní vlastnej budúcnosti. Spoločnosť, ktorá zabezpečí všetkým občanom dôstojnú životnú úroveň. Spoločnosť, ktorá sa stará o zlepšovanie životného prostredia, presadzujúca bezpečnosť a mier.

            V centre pozornosti KSS je predovšetkým presadzovanie oprávnených požiadaviek a potrieb občanov, ktorí sa živia vlastnou prácou, sociálne slabých vrstiev a obetí kapitalistického systému.

ODDIEL I.

Členstvo v KSS

Článok 1.

Členom KSS môže byť každý občan Slovenskej republiky, ktorý dovŕšil vek 18 rokov, uznáva jej program, riadi sa jej stanovami,  plní stranícke uznesenia a pracuje v jednej z jej základných organizácii (ďalej ZO) alebo ako individuálny člen, platí pravidelne členské príspevky a nie je členom žiadnej inej politickej strany alebo hnutia.

                                                                   Článok 2.                                 

S členstvom v KSS je nezlučiteľná podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačovaniu práv a slobôd občanov alebo iná činnosť, ktorá je v rozpore s Listinou základných práv a slobôd občanov a s medzinárodnými dokumentmi o ľudských, občianskych a politických právach, propagáciou násilia, fašizmu,  národnej, národnostnej, rasovej a náboženskej neznášanlivosti a s akoukoľvek formou extrémizmu.

Článok 3.

O prijatí do KSS rozhoduje členská schôdza  na základe prihlášky a odporúčania výboru ZO. Členstvo v KSS vzniká prijatím žiadateľa na členskej schôdzi. O prijatí člena, ktorý bol členom  alebo funkcionárom vyšších orgánov iných politických strán alebo hnutí, si ZO KSS vyžiada súhlas vyššieho straníckeho orgánu, bez ktorého nie je možné žiadateľa prerokovať a prijať. Pri prijatí bývalého člena KSS, ktorému bolo členstvo ukončené (ide o členov v KSS prijatých po roku 1992), je nevyhnutný súhlas Predsedníctva ÚV KSS.

                                                                  Článok 4.

Vo výnimočných prípadoch do strany môže byť prijatý občan formou individuálneho členstva. O prijatí občana za člena KSS formou individuálneho členstva, rozhoduje,  po jeho preverení,  Predsedníctvo ÚV KSS. Predsedníctvo ÚV KSS zároveň rozhoduje aj o forme jeho zaradenia do práce v KSS.

Článok 5.

Osvedčením o členstve v KSS je členský preukaz KSS vydaný ÚV KSS, ktorý je majetkom strany.

Článok 6.

Zánik členstva, zrušenie členstva a vylúčenie zo strany

 a/ Zánik členstva

Členstvo v KSS zaniká vystúpením člena z KSS, vznikom členstva v inej politickej strane alebo hnutí. O zániku členstva alebo o úmrtí člena je informovaná členská schôdza a vyšší stranícky orgán, kde bol člen registrovaný.

 b/ Zrušenie členstva

K zrušeniu členstva dochádza za pasivitu člena, za neplatenie členských príspevkov po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, za neúčasť na členských schôdzach a za neplnenie povinností vyplývajúcich z uznesení orgánov KSS. O zrušení členstva rozhoduje po individuálnom posúdení ZO a OV KSS.

 c/ Vylúčenie z KSS

Člen môže byť z KSS vylúčený:       

- za narušovanie jednoty strany a porušovanie princípov demokratického centralizmu,

- za pokusy o vytváranie frakcií alebo skupín vo vnútri strany,

-  za porušovanie zásad práce s vnútrostraníckymi informáciami;

- za neplnenie uznesení strany a za akékoľvek činnosti namierené proti záujmom strany;

- za zneužitie straníckych finančných prostriedkov a straníckeho majetku;

Článok 7.

O vylúčení člena z KSS môže rozhodovať ZO KSS alebo OV KSS. Rozhodnutie o vylúčení sa prijíma na členskej chôdzi ZO KSS, alebo na zasadnutí príslušného OV KSS. O vylúčení člena z KSS musí rozhodnúť nadpolovičná väčšina prítomných členov strany prítomných na členskej schôdzi alebo nadpolovičná väčšina prítomných členov OV KSS.

V osobitných prípadoch o vylúčení člena z KSS môže rozhodnúť ÚV KSS. Toto právo sa využíva v prípadoch, keď existujú osobitné dôvody a týka sa členov strany, ktorých činnosť prekračuje rámec zodpovednosti ZO a okresných organizácií KSS, v ktorej je členom.

Člen, ktorý bol vylúčený z KSS, sa môže odvolať proti vylúčeniu z KSS na vyšší stranícky orgán až po ÚV KSS.

Článok 8.

Ak sa porušenia Stanov dopustila celá organizácia strany, alebo jej riadiaci orgán, môže dôjsť k rozpusteniu organizácie alebo orgánu a k jej následnej reorganizácii vyšším straníckym orgánom. Na realizáciu takéhoto riešenia je potrebný súhlas ÚV KSS.                                        

Článok 9.

Z členstva v KSS a rozhodnutí jej orgánov nesmú vyplývať nijaké skutočnosti, ktoré by členov ovplyvňovali pri výkone ich povolania  alebo funkcie. V prípade, kde to zákon zakazuje alebo kde to vyžaduje verejný záujem, sa členom KSS pozastavuje členstvo v KSS. V prípade pozastavenia členstva z pracovných a profesijných dôvodov  evidenciu vedie Predsedníctvo ÚV KSS.

Článok 10.

            Na realizácii programových cieľov KSS a rokovaniach straníckych orgánov, okrem   uzavretých,  sa môžu zúčastňovať aj nečlenovia strany – sympatizujúci občania. Po súhlase členskej schôdze títo môžu v diskusii vyjadrovať aj svoje názory  a predkladať návrhy. 

ODDIEL II.

ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTI ČLENOV KSS

Článok 11.

Všetci členovia KSS sú si rovní, majú rovnaké práva i povinnosti.

Člen strany je povinný:

a) dodržiavať program a stanovy KSS;

b) zúčastňovať sa na schôdzach a na práci svojej ZO, osobne sa zúčastňovať na prijímaní rozhodnutí a na praktickej činnosti svojej ZO KSS,

c) podieľať sa na vypracovávaní  politiky strany v oblasti jemu blízkej profesie a získaných skúseností;

d) plniť uznesenia ZO KSS a vyšších straníckych orgánov nezávisle od svojich názorov;

e) vysvetľovať občanom politiku a ideológiu strany;

f) podieľať sa na upevňovaní spojenia strany s občanmi, vzdelávať a organizovať ich;

g) zabezpečovať nárast odberu a šírenia straníckej tlače a periodík vydávaných KSS;

h) podľa svojich možností byť členom a aktívne pracovať v spoločenských a záujmových organizáciách, najmä v odboroch;

ch) študovať stranícku tlač a ďalšie vydávané periodiká s cieľom osvojovania si politiky strany a jej vysvetľovaní občanom, brániť ju pred nespravodlivou kritikou;

i) snažiť sa nepretržite prehlbovať vedomosti z oblasti teórie marxizmu - leninizmu  na zvýšenie svojej ideovo – vzdelávacej a politickej úrovne tak, aby bol schopný dôsledne realizovať  svoje avantgardné postavenie a bojovať s buržoáznou teóriou, s pravými a „ľavými“ úchylkami od teórie marxizmu - leninizmu;

j) aktívne bojovať za ideovú, organizačnú a akčnú jednotu strany, plniť a brániť program, Stanovy a princípy strany;

k) rozvíjať vnútrostranícku demokraciu. Rozhodne vystupovať, bez ohľadu na osoby, proti akýmkoľvek pokusom potláčania kritiky  a všetkého, čo poškodzuje stranu, obracať sa v uvedených prípadocvh na stranícke orgány až do úrovne ÚV KSS;

l) získavať do strany nových členov, nepretržite usilovať o organizačné upevnenie strany a zdokonaľovanie metód straníckej práce.

m) platiť členské príspevky a chrániť majetok strany.

Člen strany má právo:

a) zvoliť si ZO,  kde chce pracovať,  podľa miesta trvalého bydliska alebo pracoviska, alebo miesta štúdia, keď tam pracuje (študuje) dlhšie ako jeden rok nepretržite;

b) voliť a byť volený do orgánov KSS a byť navrhovaný do verejných funkcií na základe  uznesenia   ZO alebo   príslušného orgánu  KSS,

c) zúčastňovať sa na tvorbe politiky strany vo svojej ZO i na ďalších stupňoch organizačnej štruktúry;

d) predkladať na prerokovanie návrhy, obhajovať ich, pokiaľ stranícka organizácia alebo orgán neprijme iné uznesenie;

e) zúčastňovať sa na rokovaní orgánov, na ktorých sa rokuje o osobe člena, jeho návrhoch, pripomienkach alebo kritike;

f) kritizovať na straníckych schôdzach ktoréhokoľvek člena alebo funkcionára strany nezávisle od jeho funkcie;

g) požadovať, aby osoby, ktoré potláčajú kritiku, boli brané k straníckej zodpovednosti;

h) odvolávať sa proti rozhodnutiu organizácií alebo orgánu strany od ZO až po Ústrednú rozhodcovskú komisiu ÚV KSS;

ch) byť informovaný o priebehu a záveroch zasadaní orgánov KSS.

ODDIEL III.

Organizácia a orgány KSS

Článok 12.

Členovia KSS sa združujú do ZO  podľa miesta bydliska, miesta pracoviska alebo štúdia.  ZO tvoria  najmenej traja členovia  KSS. Vznik  ZO potvrdzuje OV a registruje Sekretariát ÚV KSS, ktorý vydáva osvedčenie o registrácii.

Článok 13.

V miestach, kde nie sú podmienky pre vytvorenie základnej organizácie, pôsobí stranícky dôverník, ktorého priamo riadi OV KSS.

Článok 14.

Najvyšším orgánom ZO je členská schôdza, ktorú zvoláva a jej rokovanie pripravuje  výbor ZO na základe  plánu rokovaní najmenej raz za  dva mesiace.        Členská schôdza môže byť mimoriadne  zvolaná na žiadosť najmenej polovice členov ZO  alebo na základe rozhodnutia vyššieho orgánu strany.

            O uskutočnení výročných členských schôdzí  rozhoduje ÚV KSS, ktorý odporučí program rokovania a termín ich konania.

Článok 15.

Členská schôdza ZO:

a) rozhoduje:

 - o prijatí za člena;

 - o zrušení členstva v KSS a vylúčení člena zo strany;

b) vytvára podmienky, aby sa každý člen ZO mohol aktívne zúčastňovať straníckeho života;

c) analyzuje politickú, ekonomickú a sociálnu situáciu v okruhu svojej pôsobnosti a navrhuje opatrenia na riešenie problémov;

d) schvaľuje rozpočet ZO, kontroluje jeho plnenie a schvaľuje správu o hospodárení  a správu o inventarizácii majetku;

e) rozpracováva materiály a uznesenia vyšších straníckych orgánov na podmienky

ZO a zabezpečuje ich realizáciu prostredníctvom členov ZO;

f) kontroluje a hodnotí plnenie prijatých opatrení svojimi členmi;

g) volí a odvoláva predsedu a členov výboru ZO, revízorov a delegátov na okresnú          konferenciu podľa kľúča stanoveného okresným výborom,

h)  odporúča svojich členov za členov vyšších straníckych orgánov a ich komisií a  kandidátov na poslancov do samosprávnych orgánov obcí, miest, VÚC, NR SR, EP a na funkciu prezidenta SR. Kandidátov na poslancov do orgánov samosprávy obcí a miest, VÚC, NR SR, EP a na funkciu prezidenta SR môže odporúčať aj z radov sympatizantov KSS.

i) Rozhoduje o vstupe do koalícií pri voľbách do orgánov samosprávy obcí a miest podľa miestnych podmienok.

Článok 16.

Výbor ZO  organizuje činnosť ZO, voľbou rozhoduje o deľbe práce medzi členmi výboru. Zvoláva členské schôdze.

Poverený člen výboru vedie hospodárenie.  Výbor o svojej činnosti pravidelne informuje členskú schôdzu ZO  KSS a je v pravidelnom kontakte s príslušným okresným výborom KSS.

Článok 17.

Zasadnutia výboru zvoláva a vedie predseda ZO KSS volený členskou schôdzou. V ZO s počtom členov menšom ako 5 členov funkciu výboru ZO KSS plní predseda ZO KSS.

Článok 18.

V záujme koordinácie činnosti strany a jednotného postupu sa ZO   združujú do okresných organizácií KSS. Okresnú organizáciu tvoria  najmenej  tri  ZO. 

Článok 19.

Okresná organizácia:

Najvyšším orgánom okresnej organizácie KSS je okresná konferencia, ktorá sa koná spravidla raz za dva roky na základe rozhodnutia ÚV KSS.

            Mimoriadnu okresnú konferenciu musí zvolať okresný výbor, ak o to požiada svojím uznesením viac ako polovica ZO tvoriacich okresnú organizáciu KSS alebo na základe rozhodnutia ÚV, alebo zjazdu KSS.

Okresná konferencia:

a) hodnotí:

   * prácu okresnej organizácie a jej orgánov za uplynulé obdobie a vytyčuje
      úlohy  pre prácu okresnej organizácie,

b) volí:

   * predsedu okresného výboru KSS;

    * členov okresného výboru podľa návrhov ZO;

    * členov ORK podľa návrhov ZO;

    * delegátov zjazdu;   

c) odporúča na základe uznesení členských schôdzí ZO KSS:

*kandidátov na členov ÚV KSS  (ďalej len ÚV KSS), Ústrednej revíznej komisie (ďalej len ÚRK); Ústrednej rozhodcovskej komisie (ďalej len ÚRoK).

* kandidáta na predsedu KSS;

* kandidátov na predsedu a poslancov VÚC, NR SR, poslancov EP a na funkciu prezidenta SR;  

Článok 20.

V mestách Bratislava a Košice sa ZO KSS združujú do Mestských organizácií KSS (MO KSS). Mestské výbory KSS majú kompetencie OV KSS.

Článok 21.

Okresný výbor

Okresný výbor je najvyšším orgánom okresnej organizácie v období medzi konferenciami. Jeho zasadanie zvoláva predsedníctvo OV  KSS najmenej 4x ročne.

Okresný výbor:

a) volí a odvoláva

*členov predsedníctva, prípadne ďalších funkcionárov okresného výboru, voľbou rozhodne, ktorý z podpredsedov OV KSS bude štatutárnym  zástupcom predsedu;

b) uvoľňuje a kooptuje

* v období medzi konferenciami na návrh ZO nových členov okresného výboru
   KSS, maximálne do výšky 1/3 členov OV KSS zvolených na okresnej konferencii;

c) v období medzi konferenciami má OV KSS právo podľa potreby rozšíriť OV o nových členov, maximálne do 1/3 členov zvolených na okresnej konferencii KSS. Súčet kooptovaných členov a členov o ktorých bol rozšírený OV nesmie prekročiť 1/3 z celkového počtu členov OV KSS zvolených na okresnej konferencii KSS

d)  prijíma opatrenia

    * na realizáciu uznesení okresnej konferencie a vyšších straníckych orgánov,

e)  schvaľuje:            

    * svoj rozpočet, kontroluje jeho plnenie a predkladá ÚV KSS správu o hospodárení a správu o inventarizácii majetku;

    * organizačný poriadok OV KSS;

f) riadi a kontroluje činnosť ZO v okrese a prácu straníckych dôverníkov;

g) odporúča:

   * na základe návrhov ZO svojich zástupcov na poslancov do zastupiteľských
      zborov;

    * odvolanie svojho zástupcu z ÚV KSS  a predkladá návrh na kooptáciu nového zástupcu;

h) zakladá klub poslancov miestnej samosprávy v okrese, z poslancov zvolených za KSS a schvaľuje jeho predsedu;

ch) realizuje úlohy uložené okresnou konferenciou, zjazdmi strany, celoštátnymi konferenciami a úlohy prijaté ÚV KSS.

i)    rozhoduje o vstupe do koalícií pri voľbách do orgánov samosprávy obcí a miest  

      podľa miestnych podmienok tam,  kde nie je vytvorená ZO KSS.

Článok 22.

Predsedníctvo OV KSS:

V období medzi zasadaniami okresného výboru výkonným orgánom v okrese je  predsedníctvo okresného výboru KSS. Organizuje realizáciu  uznesení OV KSS a vyšších straníckych orgánov. Predsedníctvo zvoláva predseda okresného výboru najmenej 1x mesačne alebo na základe žiadosti 2/3 jeho členov .

Na základe návrhu predsedu OV KSS poveruje zodpovednosťou za jednotlivé oblasti činnosti členov výboru OV KSS zvolených okresným výborom v zmysle organizačného poriadku OV KSS;

Predsedníctvo OV KSS:

a/ v období medzi zasadnutiami OV KSS riadi straníckopolitickú prácu v okrese;

b/  rozpracováva a realizuje uznesenia OV KSS, okresnej konferencie a vyšších straníckych orgánov;

c/ obsahovo, organizačne a personálne pripravuje rokovania OV KSS;

d/ vyhodnocuje diskusné príspevky vznesené na rokovaní OV KSS a predkladá OV o tom správu;

e/ o svojej činnosti medzi jednotlivými zasadnutiami OV KSS predkladá OV KSS Správu o činnosti;

f/ rieši ďalšie nevyhnutné úlohy vyplývajúce z potrieb realizácie politiky strany v pôsobnosti okresu;

g/ pre svoju prácu si môže vytvárať odborné komisie;

Článok 23.

Zjazd KSS:

Najvyšším orgánom KSS je zjazd KSS, ktorý zvoláva ÚV najmenej raz za štyri roky. Delegátov zjazdu volia okresné konferencie podľa kľúča stanoveného ÚV KSS. Členovia ÚV KSS, ÚRK KSS a  URoK KSS ktorí neboli zvolení za delegátov zjazdu, sa jeho rokovania zúčastňujú ako delegáti s hlasom poradným.

Zjazd KSS:

a) hodnotí:

 * prácu strany od ostatného zjazdu; 

b) volí:

* predsedu KSS na základe návrhov predložených konferenciami delegátov zjazdu zvolených okresnými konferenciami v príslušnom kraji;

 * členov ÚV KSS;

 * členov Ústrednej revíznej komisie;

 * členov Ústrednej rozhodcovskej komisie,     

c) schvaľuje:

* Program a Stanovy KSS;

* symboly KSS;

* správu o činnosti KSS;     

* správu o hospodárení KSS;

* správu ÚRK KSS;  

* správu ÚRoK KSS,

* úlohy KSS na ďalšie obdobie;

* Štatút ÚRK KSS;

* Štatút ÚRoK KSS

* zmeny v organizačnej výstavbe strany;

Článok 24.

Celoštátna konferencia KSS:

V období medzi zjazdmi ÚV KSS môže zvolať Celoštátnu konferenciu KSS. Celoštátna konferencia rieši predovšetkým  programové otázky strany  a iné úlohy na základe rozhodnutia ÚV KSS.

Mandát delegáta Celoštátnej konferencie KSS sa zhoduje s mandátom delegáta zjazdu KSS.

Článok 25.

Ústredný výbor KSS:

Najvyšším orgánom strany v období medzi zjazdmi je Ústredný výbor KSS. Jeho zasadanie zvoláva Predsedníctvo ÚV KSS   najmenej trikrát do roka.

Ústredný výbor:

a) volí a odvoláva:

  * podpredsedov KSS;

  * ústredného tajomníka KSS;

  * členov predsedníctva ÚV KSS;

  * členov sekretariátu ÚV KSS;

 * na návrh P ÚV KSS volí a odvoláva predsedov  krajských rád KSS (KR KSS);

b) odvoláva a kooptuje:

*  na základe návrhov okresných výborov a P ÚV KSS  nových členov ÚV KSS, maximálne do výšky 1/3 členov ÚV KSS zvolených na zjazde KSS;

c) v období medzi zjazdmi má ÚV KSS právo podľa potreby rozšíriť počet   svojich členov maximálne do 1/3 členov ÚV KSS zvolených na zjazde KSS.  Súčet kooptovaných členov a členov, o ktorých bol rozšírený ÚV, nesmie prekročiť 1/3 z celkového počtu členov ÚV zvolených na zjazde KSS.

d) schvaľuje:

    * postup pri rozpracovaní uznesení zjazdu a plány práce orgánov ÚV KSS na    príslušné obdobie;

     * rozpočet ÚV KSS a kontroluje jeho plnenie;

  * štatutárnych zástupcov predsedu KSS;

  * smernicu ÚV KSS o hospodárení strany;

  * ročnú finančnú správu;

  * správu o inventarizácii majetku strany;

  * zásady pre archiváciu a skartáciu materiálov;

  * v prípade potreby zmeny v organizačnej výstavbe a štruktúre KSS, ktoré
     predkladá na potvrdenie najbližšiemu zjazdu KSS,

  * kandidátku KSS na poslancov do NR SR, EP a na funkciu prezidenta SR      a náhradníka na uvoľnený mandát;

  * organizačný poriadok ÚV KSS;

  * štatút klubu poslancov NR SR a klubov poslancov VÚC;

  *  štatút KR KSS;

e)riadi
    * krajské rady (KR) a OV KSS;

f) zvoláva:

   * rokovania výročných členských schôdzí a okresných konferencií;

* zjazd strany, v prípade potreby mimoriadny zjazd KSS a celoštátnu konferenciu podľa schváleného kľúča voľby delegátov,

g) vytvára:

    *   komisie ako pomocné orgány na skvalitňovanie odbornej činnosti strany,

h) zakladá:

    -  Klub poslancov NR SR zvolených za KSS a klub poslancov  VÚC zvolených za KSS.

Článok 26.

Predsedníctvo ÚV KSS:

V období medzi zasadnutiami ústredného výboru riadi stranícku prácu Predsedníctvo ÚV KSS (P ÚV KSS). Jeho rokovanie zvoláva predseda KSS najmenej 6 - krát do roka.

Článok 27.

Predsedníctvo ÚV KSS:

a) pripravuje rokovania ÚV KSS a organizuje realizáciu prijatých uznesení;

b) prijíma:

   * politické stanoviská k zásadným legislatívnym návrhom predkladaným do NR
      SR, ktoré sú záväzné pre prácu Klubu poslancov NR SR za KSS,

   * politické stanoviská k aktuálnej situácii na slovenskej politickej scéne a k
      aktuálnym otázkam v politickej, hospodárskej a sociálnej oblasti života
      spoločnosti,

c) schvaľuje:

   * pracovný poriadok pre zamestnancov ÚV KSS;

   * zásady personálnej práce strany;

   * mzdový poriadok KSS;

   * zamestnancov  ÚV KSS;

   * zásady činnosti Klubu starostov obcí a primátorov miest zvolených za KSS  a predsedu a podpredsedu klubu pri ÚV KSS,

   *  mediálne rady a konkrétnu realizáciu mediálnej politiky strany;

   *  predsedu a a členov vedenia Klubu poslancov NR SR;

   * na návrh predsedov KR KSS schvaľuje hospodárov KR KSS;

   * na návrh predsedu KSS schvaľuje  hospodára ÚV KSS;

   * schvaľuje predsedu a podpredsedov poslaneckých klubov KSS vo VÚC;

d) uvoľňuje:

   *  zamestnancov ÚV KSS;

   * predsedu a členov vedenia Klubu poslancov NR SR za KSS;

   * predsedov a podpredsedov klubov poslancov KSS pri  VÚC;

   * na návrh predsedu KSS uvoľňuje hospodára ÚV KSS;

   * na návrh KR KSS uvoľňuje hospodárov KR KSS;

Článok 28.

Sekretariát ÚV KSS:

            Sekretariát ÚV KSS je tvorený predsedom KSS, podpredsedami KSS a ústredným tajomníkom KSS;

a) zabezpečuje:

   * organizačnú a obsahovú prípravu zasadnutí Predsedníctva ÚV KSS. Jeho činnosť riadi predseda alebo ním poverený podpredseda alebo ústredný tajomník  KSS;

b)   registruje:

* vznik a zánik ZO, ďalších orgánov KSS a vydáva o tom osvedčenie.

Článok 29.

Predsedníctvo a Sekretariát ÚV KSS podávajú Ústrednému výboru správu o svojej činnosti.

Článok 30.

Členov Ústrednej revíznej komisie volí  zjazd KSS. Členovia Ústrednej revíznej komisie spomedzi svojich členov  si volia predsedu a podpredsedu. Jej činnosť sa riadi Štatútom, ktorý schvaľuje zjazd KSS. Kontroluje hospodárenie  KSS. O svojej činnosti priebežne informuje orgány ÚV KSS a predkladá správu zjazdu KSS.

Článok 31.

Členov Ústrednej rozhodcovskej komisie volí zjazd strany. Zo svojich členov si volí predsedu a podpredsedu. Jej činnosť je riadená Štatútom, ktorý schvaľuje zjazd KSS. Člen ÚRoK nemôže byť členom ostatných volených orgánov KSS.

Článok 32.

            V záujme realizácie politiky KSS, prenášania informácií a úloh na OV KSS vytvára  ÚV KSS na úrovni vyšších územných celkov( krajov) krajské rady KSS (KR KSS. KR KSS sú tvorené z predsedov OV KSS, predsedu KR KSS a hospodára KR KSS.

Článok 33.

Kompetencie KR KSS

Úlohy krajskej rady KSS sú:

- koordinovať činnosť OV KSS pri realizácii straníckopolitickej práce v podmienkach kraja, pri realizácii úloh prijatých zjazdom, celoštátnou konferenciou, ÚV a P-ÚV KSS v podmienkach kraja;

- v súčinnosti s OV KSS v príslušnom kraji organizuje personálnu a obsahovú prípravu, ako aj  celkovú predvolebnú kampaň pre jednotlivé voľby organizované v Slovenskej republike,

- metodicky napomáha  jednotlivým OV KSS v kraji;

- predkladá ÚV KSS návrhy na kreovanie vedenia poslaneckých klubov KSS pri VÚC;

- koordinuje postup OV KSS v oblasti predvolebnej kampane(pri všetkých druhoch volieb) a organizuje jednotlivé podujatia  na krajskej úrovni v rámci jednotlivých  volieb organizovaných v Slovenskej republike;

- z poverenia ÚV KSS sa spolupodieľa na organizovaní štátnopolitických podujatí v kraji;

- napomáha pri vytváraní alebo reorganizácií okresných organizácií KSS;

 - plní ďalšie  úlohy vyplývajúce zo štatútu KR KSS;

Článok 34.

Konferencia delegátov zjazdu zvolených okresnými konferenciami KSS v príslušnom kraji.

V záujme demokratického výberu a schválenia kandidátov na poslancov VÚC, predsedu VÚC, kandidátov na členov ÚV KSS (pred rokovaním zjazdu KSS alebo voľbami do NR SR, EP, prezidentských volieb a volieb do VÚC ) sa zvoláva Konferencia delegátov zjazdu zvolených okresnými konferenciami KSS v príslušnom kraji.

Konferenciu zvoláva ÚV KSS, zúčastňujú sa jej  delegáti na zjazd strany  zvolení na ostatných okresných konferenciách v rámci daného kraja.

Konferencia zostavuje a doporučuje:

-          návrh na predsedu KSS;

-           poradie okresnými konferenciami doporučovaných kandidátov na členov ÚV KSS,  ÚRK KSS a ÚRoK KSS za príslušný kraj;

-          poradie kandidátov KSS na poslancov NR SR za príslušný kraj;

-          návrh na prezidenta SR a návrhy na poslancov EP;

Konferencia schvaľuje:

- návrh kandidátov  na poslancov VÚC za KSS alebo za vytvorenú koalíciu;

- návrh kandidáta na predsedu VÚC za KSS alebo za vytvorenú koalíciu;  

- návrh volebnej  Koaličnej  zmluvy pri voľbách do VÚC;

ODDIEL IV.

Zásady činnosti, rozhodovania a volieb KSS

Článok 35.

Hlavnou zásadou organizačnej výstavby, vnútorného života a činnosti KSS je demokratický centralizmus ako dialektické uplatňovanie jednoty vnútrostraníckej demokracie, uvedomelej straníckej disciplíny, jednoty práv a povinností.

Článok 36.

Pri tvorbe orgánov KSS a na ich zasadnutiach sa uplatňuje princíp  vnútrostraníckej demokracie, kolektívneho rozhodovania a osobnej zodpovednosti. Všetky stranícke orgány sa tvoria zdola nahor a zo svojej činnosti sa zodpovedajú orgánom, ktoré ich navrhli a zvolili.

Článok 37.

Stranícke orgány rozhodujú v súlade  so Stanovami KSS, na základe schváleného rokovacieho poriadku príslušného orgánu strany.

Článok 38.

Člen strany môže zastávať funkciu predsedu iba na jednom stupni organizačnej výstavby strany.

Článok 39.

Najvyššími orgánmi na jednotlivých stupňoch straníckej výstavby sú samosprávne orgány. Samosprávnymi orgánmi sú členské schôdze ZO, okresné konferencie, konferencie delegátov zjazdu kraja, zjazd KSS,  mimoriadny zjazd KSS a celoštátna konferencia.

Článok 40.

Zasadnutia orgánov KSS sú spravidla verejné. O neverejnom zasadnutí rozhodujú  ich členovia.

Článok 41.

Zvolení členovia orgánov KSS sa pri výkone svojich funkcií riadia Stanovami a Programom KSS.

Článok 42.

Orgány KSS sú schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina ich členov. Uznesenie je prijaté, ak zaň hlasovala viac ako polovica prítomných členov orgánu.    

Článok 43.

Rozhodnutia vyšších straníckych orgánov sú pre nižšie orgány záväzné. Člen ako aj menšina sa disciplinovane podriaďuje rozhodnutiam väčšiny.

Článok 44.

O spôsoboch volieb a hlasovaniach rozhoduje príslušný  orgán KSS.

Článok 45.

Zvolení delegáti na okresné konferencie majú mandát delegátov na celé obdobie medzi okresnými konferenciami.

 Delegáti zjazdu majú mandát delegátov na celé obdobie medzi zjazdmi. Mandát delegátov zjazdu platí i v prípade zvolania celoštátnej konferencie a mimoriadneho zjazdu KSS. 

            Tento mandát počas celého volebného obdobia sa uplatňuje aj pri rokovaní konferencií delegátov zjazdu zvolaných okresnými konferenciami KSS v príslušnom kraji.

ODDIEL V.

Článok 46.

Hospodárenie

KSS je organizácia s právnou subjektivitou. V jej mene koná v súlade s rozhodnutiami orgánov predseda alebo z jeho poverenia jeden z podpredsedov  alebo ústredný tajomník KSS.  Rozsah právomocí ZO, OV, KSS pri nakladaní s majetkom a finančnými prostriedkami určí ÚV KSS smernicou pre hospodárenie strany.

Článok 47.

 Príjmami KSS môžu byť:

a)     príjmy z členských príspevkov;

b)     príjmy z darov;

c)      príjmy z dedičstva;

d)     príjmy z predaja a prenájmu ich hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku;

e)     príjmy z úrokov z vkladov ich prostriedkov v bankách;

f)       príjmy z pôžičiek a úverov;

g)     podiel na zisku z podnikania;

h)     príspevky zo štátneho rozpočtu;

ch) výnosy z cenných papierov verejne obchodovateľných na verejnom trhu.

Výšku členských príspevkov pre príslušný kalendárny rok stanovuje ÚV KSS.

Článok 48.

KSS nesmie vo vlastnom mene vykonávať podnikateľskú činnosť. Môže  sa však podieľať na založení právnickej osoby alebo zúčastňovať sa ako člen alebo spoločník v rozsahu vymedzenom zákonom.

Článok 49.

Strana je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva a na základe platného zákona o politických stranách a hnutiach.  Hospodárne  vynakladanie  finančných  prostriedkov kontrolujú príslušné revízne komisie KSS. Rozpočet a jeho plnenie sú vnútrostraníckym dokumentom prístupným každému členovi.  Výročnú finančnú správu predkladá ÚV KSS jedenkrát ročne NR SR a o jej obsahu informuje členskú základňu.

                                                                  Článok 50.

Majetok KSS tvorí majetok všetkých orgánov a organizácií KSS. Za svoje  záväzky zodpovedá celým svojím majetkom. Členovia strany  za záväzky strany nezodpovedajú ani neručia. V prípade zániku strany zjazd stanoví právneho nástupcu majetku KSS.

Článok 51.

Profesionálny aparát strany sa v nevyhnutnom rozsahu môže vytvárať len so súhlasom ÚV KSS.

Článok 52.

Funkcia  ústredného tajomníka KSS nie je zlučiteľná s funkciou poslanca NR SR.

ODDIEL VI.

KSS v politickom systéme

Článok 53.

KSS rešpektuje otvorený a rovnoprávny dialóg a demokratickú pluralitu, aktívne sa zúčastňuje života spoločnosti v procese zjednocovania ľavicových síl samostatne alebo aj v rámci koalície, prípadne v iných združeniach.

Stranícke orgány a organizácie spolupracujú s občianskymi združeniami a iniciatívami, ktoré sa usilujú o demokratický a sociálne orientovaný vývoj spoločnosti.

Článok 54.

Členovia zastupiteľstiev zvolení za KSS vytvárajú kluby poslancov, ktoré sa riadia právnymi predpismi a členovia strany aj rozhodnutiami straníckych orgánov.

Článok 55.

Návrhy na rozhodnutie orgánov ÚV KSS k zásadným politickým otázkam a návrhom zákonov predkladá predseda Klubu poslancov NR SR za KSS po prerokovaní  a odsúhlasení v tomto klube.

Článok 56.

Poslanci zvolení za KSS majú právo zúčastňovať sa a predkladať návrhy na rokovania straníckych orgánov a organizácií na príslušnom stupni organizačnej štruktúry. O svojej činnosti pravidelne informujú príslušné stranícke orgány a organizácie.

Článok 57.

            Orgány a organizácie KSS poskytujú poslancom zvoleným za KSS potrebné informácie a pomoc.

                                                                  Článok 58.

Poslanci a ich asistenti, členovia KSS, po dohode s príslušným straníckym orgánom poskytujú okrem členských príspevkov aj ďalšiu finančnú a  materiálnu pomoc strane.

Článok 59.

Orgány KSS vytvárajú v súčinnosti s poslancami, starostami obcí a primátormi miest  zvolenými za KSS odborné komisie pre komunálnu politiku.

ODDIEL VII.

Záverečné ustanovenia

Článok 60.

O vstupe do združení a organizácií politických strán a hnutí alebo volebných koalícií pri voľbách do NR SR, EP,  a voľbách prezidenta SR rozhoduje ÚV a potvrdzuje zjazd KSS alebo celoštátna konferencia.

Článok 61.

O zániku, zlúčení, rozpustení alebo zmene názvu a symbolov strany rozhoduje na základe výsledkov vnútrostraníckeho referenda zjazd KSS. Toto rozhodnutie však nadobudne platnosť až po uplynutí troch mesiacov.

                                                                 Článok 62.

Výklad Stanov uskutočňuje ÚV KSS. Stanovy nadobúdajú platnosť po schválení zjazdom  KSS a dňom ich registrácie na Ministerstve vnútra SR.