Komunistická strana Slovenska Šúrovce

Mám dvadsať jeden rokov. Ľudia v tomto veku sa rozhodujú či vôbec ísť voliť alebo nie. Napriek tomu som sa rozhodol kandidovať vo voľbách do NR SR. Nebudem menovať stranu, za ktorú kandidujem ani propagovať jej program. Pokúsim sa len vysvetliť, čo ma viedlo k tomu, aby som prijal ponuku kandidovať do NR SR.

Vidím, že naša krajina neustále upadá. Zvyšuje sa cena potravín, liekov, energií, cestovného atď. Zvyšuje sa cena všetkého okrem ceny práce. Bežní ľudia sú nútení zo svojich vreciek plátať straty nielen štátu, ale aj prispievať na zisky súkromníkom, ktorí vlastnia v našej krajine takmer všetko: dopravné podniky, elektrárne, či iné strategické podniky, nedá sa preto hovoriť o „slovenskej ekonomike“, ale len o „ekonomike na Slovensku“. Poľnohospodárstvo je takmer zlikvidované, stratili sme potravinovú sebestačnosť, no za to si môžeme slobodne vybrať v ktorom obchodnom reťazci nakúpime podradné potraviny zo západu. Stali sme sa skutočným mostom medzi Východom a Západom – naše platy sú len o niečo vyššie ako na Ukrajine, no ceny máme ako v Rakúsku.

Situácia pracujúcich

Pracujúci sú často krát vystavení svôjvoli zamestnávateľa, pre ktorého je prvoradý zisk, nie človek. Nový Zákonník práce, im len uľahčí manipuláciu so svojimi zamestnancami. Zamestnávatelia pri čo najmenšom náznaku sťažností zo strany svojich zamestnancov vytiahnu veľmi účinnú zbraň – nezamestnanosť. Argument „Keď sa ti nepáči, tak choď. Na tvoje miesto čaká na úrade práce desať ďalších.“ sa stal účinnou zbraňou na všetky námietky a sťažnosti zamestnancov.

Odbory majú na väčšine pracovísk len malú podporu medzi zamestnancami. Je to spôsobené buď úplnou kontrolou zamestnávateľa nad miestnym OZ, ale najmä neschopnosťou vedenia odborov prejsť od rečí k činom a roztrieštenosťou odborov. Každý chce byť pánom prezidentom nejakého odborového zväzu, no čím viac OZ existuje, tým ťažšia je dohoda vo veciach spoločného postupu vo vzťahu k zamestnávateľom či k vláde. Po celom svete odbory organizujú generálne štrajky, no u nás to vždy ostane maximálne pri proteste. Odborárski predáci neustále dúfajú, že vládu osvieti, a tak všetky reči o prípadných štrajkoch ostávajú len v rovine vyhrážok. Jediný, kto v týchto sporoch prehrá je vždy pracujúci, ktorý je na pracovisku odkázaný sám na seba, pretože za bránami podnikov platia iné zákony. Také, ktoré si určí zamestnávateľ.

Nezamestnanosť

V súčasnosti čoraz viac ľudí prichádza o prácu. Optimistické odhady hovoria, že len v roku 2012 príde na celom svete o prácu vyše 20 miliónov ľudí. Prekročenie hranice 400 000 nezamestnaných v našej krajine ostáva teda len otázkou času. Ústava v článku 35 síce garantuje právo na prácu každému, no na jedno miesto pripadá až 44 nezamestnaných. Je teda evidentné, že právo na prácu má len každý štyridsiaty štvrtý nezamestnaný.

Veľmi pálčivým problémom, o ktorom sa v našej krajine nehovorí je nezamestnanosť mladých. Sám som svedkom toho, ako množstvo mojich bývalých spolužiakov zo základnej a strednej školy musia chodiť na úrady práce. Nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi je 33%! 190 000 nezamestnaných, teda viac ako polovicu z celkového počtu nezamestnaných, tvoria ľudia do 30 rokov. V tejto oblasti sa zaraďujeme na popredné priečky spomedzi krajín EÚ.

Problémy školstva a mladých

Štúdium sa stáva čoraz viac nákladné a menej kvalitné. Kupovanie školských pomôcok ako aj vybraných učebníc je dnes už samozrejmosťou. Školy sa zamerali na produkovanie inteligencie. Gymnáziá znižujú latky prijímačiek každým rokom nižšie a nižšie, len aby udržali kapacity z predchádzajúcich rokov. Deje sa tak na úkor odborných učilíšť, o ktoré nejaví záujem takmer nikto, pretože uživiť sa s takýmto vzdelaním je náročné.

Máme na Slovensku prebytok vysokých škôl, ktoré každým rokom vypúšťajú na trh práce tisíce nepripravených absolventov, ktorí majú problém uplatniť sa. Tisíce politológov, kulturológov či učiteľov sa vo svojom odbore nikdy nezamestnajú. V lepšom prípade odídu do zahraničia: umývať riady do Anglicka, starať sa o nevládnych rakúskych dôchodcov, v tom horšom prípade skončia ako dokladači tovaru v hypermarkete na Slovensku alebo si prácu nenájdu vôbec a skončia na úrade práce.

Dôchodcovia

Napriek tomu, že som mladý, vnímam aj problémy slovenských dôchodcov, ktorí navzdory tomu, že celý život pracovali či platili dane, musia teraz vyžiť zo sumy, ktorá im často krát nestačí na pokrytie základných výdavkov ako potraviny, energie či lieky. Zo zdravia sa postupne stáva tovar, čo sa najviac dotýka práve dôchodcov.

Na záver

Pravicové strany s cieľom rozbiť jednotu obyvateľstva sa zameriavajú len na jednotlivé skupiny: kresťania, maďarská menšina, homosexuáli, podnikatelia… Kto sa ale zastane bežných ľudí? Pracujúceho, ktorý má problém každý mesiac vyžiť zo svojej mzdy? Nezamestnaného, ktorý žije zo dňa na deň? Dôchodcu, ktorý chce po 40 rokoch práce len jedno – dôstojnú starobu? Zastane sa ich Smer? Strana, ktorá má medzi svojimi členmi politikov zo skrachovaných strán, strana, ktorá má za sebou sponzorov a finančné skupiny, len ťažko pomôže bežným ľuďom. Takáto strana sa zmôže maximálne na vyhlásenia a tlačovky, čo aj SMER robí, avšak nič viac.

Popísal som problémy obyvateľov tejto krajiny, ktoré ma už viac nemohli nechať ľahostajným. Som si ale vedomý toho, že aj v prípade môjho zvolenia do parlamentu nepôjde všetko podľa  mojich predstáv a čo pôjde presadiť, pôjde len veľmi ťažko, no napriek tomu som optimista.

Bez akéhokoľvek zveličovania môžem povedať, že kandidujem za stranu, za ktorou nestoja žiadni sponzori, ktorí by jej zaplatili preferencie v predvolebných prieskumoch či predvolebnú kampaň. Kandidujem za stranu, za ktorou nestoja žiadne finančné skupiny, ktorým by sa po voľbách musela zodpovedať. Strana, za ktorú kandidujem, práve bojuje proti takýmto skupinám, proti nadvláde malého percenta bohatých nad drvivou väčšinou zvyšku obyvateľstva. Preto som presvedčený, že dostaneme od ľudí potrebnú dôveru na to, aby sme sa mohli pustiť do boja s príčinou vyššie spomenutých problémov našej spoločnosti.

PS. V prípade, že vás článok zaujal a chceli by ste sa dozvedieť viac alebo sa ma niečo spýtať nájdete ma na facebookovej fan page. V prípade, že link Vám nefunguje môžete si stránku nájsť pod názvom: “Artur Bekmatov – kandidát č.3 do NR SR za KSS “

Artur Bekmatov

zo stranok:  http://artur.blog.pravda.sk/2011/12/16/preco-som-sa-rozhodol-kandidovat-do-parlamentu/